CLIL METHOD USING ACTIVATING TEACHING METHODS IN BIOLOGY LESSONS
[METODA CLIL S VYUZITIM AKTIVIZUJUCICH VYUCOVACICH METOD NA HODINACH BIOLOGIE]
Dorothea Bagalova – Elena Kovacikova
doi: 10.18355/PG.2024.13.2.6
Abstract
The preliminary research explores the implementation of the CLIL (Content and Language Integrated Learning) method in seventh-grade Biology classes at two primary schools, employing activating teaching methods. This paper comprehensively describes the CLIL method, including its historical background, various forms, types, and objectives. We analyze the advantages and disadvantages of CLIL, along with clarifying the role of the Biology teacher within this pedagogical framework. The study involves preliminary research conducted in two different elementary school classes: one without a specific language focus and one where students have a higher language proficiency. The main objective of the study was to determine changes in student attitudes following the implementation of the CLIL method. Through data analysis in action research, pre- and post-questionnaire, the study aims to identify any shifts in student attitudes after lessons conducted using the CLIL approach with activating teaching methods. Additionally, the research includes an analysis and evaluation of student preferences regarding the instructional methods used and the challenges faced by educators in implementing this method.
Key words
CLIL, Content and Language Integrated Learning, activating teaching methods, Biology, English language
Abstrakt
Štúdia sa zaoberá implementáciou metódy CLIL (Content and Language Integrated Learning) do hodín biológie v siedmom ročníku dvoch základných škôl, pričom využíva aktivizujúce vyučovacie metódy. Tento článok komplexne popisuje metódu CLIL, zahŕňajúc jej historické pozadie, rôzne formy, typy a ciele. Analyzujeme výhody a nevýhody CLIL-u, spolu s objasnením úlohy učiteľa biológie v tomto pedagogickom rámci. Štúdia zahŕňa predvýskum uskutočnený v dvoch rôznych triedach základných škôl: v triede bez špecifického jazykového zamerania a v triede, kde sú žiaci s vyššou jazykovou úrovňou. Hlavným cieľom štúdie bolo zistiť zmenu postojov žiakov po implementácii metódy CLIL. Prostredníctvom analýzy dát v rámci akčného výskumu, pred a po dotazníku, sa štúdia snaží určiť akékoľvek posuny v postojoch žiakov po vyučovacích hodinách vedených metódou CLIL, s využitím aktivizujúcich vyučovacích metód. Okrem toho výskum zahŕňa analýzu a vyhodnotenie preferencií žiakov týkajúcich sa použitých vyučovacích metód a výzvy, ktorým čelí pedagóg pri implementácii danej metódy.
Kľúčové slová
CLIL, Integrované obsahové a jazykové vzdelávanie, aktivizujúce vyučovacie metódy, biológia, anglický jazyk