MORNING CIRCLES AS A TOOL OF INCLUSIVE EDUCATION AND UNIVERSAL PREVENTION: A COMPARATIVE ANALYSIS OF CLASS TEACHERS’ PERCEPTIONS AND THEIR SUBJECTIVE WELL-BEING
[RANNÉ KRUHY AKO NÁSTROJ INKLUZÍVNEJ EDUKÁCIE A UNIVERZÁLNEJ PREVENCIE: KOMPARATÍVNA ANALÝZA PERCEPCIE TRIEDNYCH UČITEĽOV A ICH SUBJEKTÍVNEJ POHODY]
Eva Skorvagova – Erika Tordova
doi: 10.18355/PG.2025.14.2.03
Abstract
This study focuses on morning circles as a part of pedagogical practice at the primary level of education in the context of inclusive education and universal prevention. The main aim of the research was to identify differences in the core attributes of implementing morning circles among class teachers. The research also explored the subjective experience of teachers’ habitual emotional well-being during morning circles, as well as the differentiated perception of behavioral manifestations in boys and girls participating in these activities. The research design was a comparative quantitative study. Three instruments were used for data collection: the Subjective Emotional Habitual Well-being Scale (SEHP) (Dzuka, Dalbert, 2002), the shortened Conners' Questionnaire for Teachers and Parents (Paclt, Sebek, 1998; in: Paclt et al., 2007), and an author-designed, non-standardized questionnaire. The results showed that 75.00% of participants disagreed with the exclusive implementation of morning circles by class teachers. The average score for positive emotional experience during morning circles reached a value of M = 3.5, while negative experience was less frequent (M = 2.08). In assessing pupil behavior, teachers reported a higher frequency of problematic behavior among girls (M = 72.5) compared to boys (M = 65.33). The data obtained provide valuable insights for further research and pedagogical practice; however, the generalisability of the findings is limited due to the study being conducted in a single primary school.
Key words
morning circles, inclusive education, teacher subjective well-being, pupil behavior, universal prevention, emotional habitual well-being
Anotácia
Štúdia sa zameriava na ranné kruhy ako súčasť pedagogickej praxe na primárnom stupni vzdelávania v kontexte inkluzívnej edukácie a univerzálnej prevencie. Hlavným cieľom výskumu bolo identifikovať rozdiely v základných atribútoch realizácie ranných kruhov medzi triednymi učiteľmi. Výskum skúmal aj subjektívne prežívanie emocionálnej habituálnej pohody učiteľov počas realizácie ranných kruhov a diferencované vnímanie frekvencie prejavov správania chlapcov a dievčat, ktoré sa týchto aktivít zúčastňujú. Výskumný dizajn mal charakter komparatívnej kvantitatívnej štúdie. Na zber dát boli použité tri nástroje: Škály subjektívnej emocionálnej habituálnej pohody (SEHP) (Dzuka, Dalbert, 2002), Connersov skrátený dotazník pre učiteľov a rodičov (Paclt, Sebek, 1998; in: Paclt a kol., 2007), ako aj autorsky vytvorený neštandardizovaný dotazník. Výsledky ukázali, že 75,00 % participantov nesúhlasí s výlučnou realizáciou ranných kruhov iba triednymi učiteľmi. Priemerné skóre pozitívneho emocionálneho prežívania počas ranných kruhov dosiahlo hodnotu AM = 3,5, zatiaľ čo negatívne prežívanie bolo menej časté (AM = 2,08). V oblasti hodnotenia správania žiakov učitelia uviedli vyššiu frekvenciu problémového správania u dievčat (AM = 72,5) v porovnaní s chlapcami (AM = 65,33). Získané dáta poskytujú dôležité podnety pre ďalší výskum a pedagogickú prax, avšak ich zovšeobecniteľnosť je obmedzená vzhľadom na realizáciu výskumu na jednej konkrétnej základnej škole.
Kľúčové slová
ranné kruhy, inkluzívne vzdelávanie, subjektívna pohoda učiteľa, správanie žiakov, univerzálna prevencia, emocionálna habituálna pohoda
Pages: 91-120
Full Text